Slovenská Republika je plnohodnotným členským štátom NATO (teda aspoň by mala byť), ale ako vidieť tak sa podľa toho nespráva. Pán premiér vzhľadom na ťo, že sa - ako badať - snaží budovať "socialistický" štát si nechce pokaziť skóre, ktoré si nazbieral u dôchodcov a socialisticky orientovaných voličov (asi preto, že títo nevnímajú alebo nechcú vnímať dôležitosť členstva v NATO a sú jeho najväčšími odporcami) tým, že postupne "spotreboval" všetok "medzinárodný kredit", ktorý pre náš štát získala predchádzajúca vláda.

Po stiahnutí našich vojakov z Iraku sa takýto krok od našej vlády dal očakávať. Zarážajúce preto nie je, že sa Slovensko takto "zodpovedne" postavilo ku svojim povinnostiam, ale to akým tónom a spôsobom oznámil premiér "svoju" vôľu ostatným. Vo svojom vyhlásení povedal, že

Takéto vyhlásenie možno uspokojí prijímateľa, ktorý nepozná situáciu. Uvedomiť si treba na akú otázku premiér odpovedal. Jednalo sa o otázku presunu nebojovej ženijnej jednotky pracujúcej v už obsadenej a zaistenej oblasti. „To nie sú nejakí horskí strelci alebo skupina ľudí, ktorá sa môže zúčastňovať na bojových aktivitách.“ Teda žiadni horskí strelc, žiadne bojové operácie. Je pravdou, že by sa naši ženisti vyskytli v ohrození, ale tomu sa nevyhne nikto kto je v bojovej zóne, ktorou Afganistan nepochybne je. Ale veď ak je niekto profesionálnym vojakom tak ohrozenie na zdraví a na živote je jeho náplňou práce a ráta s tým. No a na strane druhej, profesionálne bojové jednotky nie sú predsa budované a udržiavané v stave vycvičenosti len preto, aby fungovali na vlastnom kasárenskom dvore. Sú tu preto, aby vyjadrovali odhodlanie štátu podieľať sa na medzinárodnej politike týmto spôsobom.

Preto pevne verím a dúfam, že pri nasledujúcich voľbách všetci zodpovedne zvolíme takú vládu, ktorá bude odhodlaná sa podieľať na formovaní medzinárodnej politiky a za ktorú sa nebudeme musieť hanbiť. Ani doma, ani v zahraničí.