reklama

Niekoľko myšlienok o našej spoločnosti

Príloha denníka SME, z utorka 12. apríla 2016, zaoberajúca sa konferenciou Globsec 2016 priniesla aj rozhovor s americkou politologičkou Anne Applebaum. V tomto rozhovore Applebaum prezentovala niekoľko zaujímavých myšlienok.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Súčasná bezpečnostná situácia vo svete nie je úplne bezprecedentná, hoci v tejto podobe ju ľudská spoločnosť ešte nezažila. Podstatná je jedna spojitosť, ktorá mnohým často uniká. Štát, politika, medzinárodné vzťahy, bezpečnostná situácia i terorizmus sú odrazom spoločnosti. Toto je základný princíp fungovania organizovaných ľudských spoločenstiev, a síce, že stav spoločnosti sa odráža v jej podobe.

Prvá dekáda 21. storočia sa niesla v podobe Globálnej vojny proti terorizmu kde konvenčné vojská a jednotky pre špeciálne operácie viedli kapane a operácie proti štátom a hnutiam sponzorujúcim terorizmus. Oproti tomu, druhá dekáda nabrala iný smer. Spojenecké operácie v Iraku a Afganistane skončili v roku 2011 resp. sa transformovali na výcvikovú a podpornú misiu v decembri 2014. Arabská jar sa v roku 2011 vymkla spod kontroly komukoľvek, kto si myslel, že ju dokáže kontrolovať a prerástla v niekoľko povstaní a občianskych vojen. A aby toho nebolo málo, po mohutných demonštráciách na Ukrajine, ktoré prerástli v násilné strety medzi demonštrantmi a ozbrojenými zložkami pokračovala kríza na Ukrajine ozbrojeným konfliktom na východe Ukrajiny a na Kryme. Ako posledný klinec do rakvy pokojného života v Európe prišiel terorizmus a masívna vlna imigrantov z Blízkeho východu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Tu sa začína v hlave obyčajného človeka zo Strednej Európy odohrávať boj, ktorý málokto vidí a iba niekto ho vie pochopiť. Je to boj medzi zdravou nedôverou na jednej strane a paranoiou, panickými záchvatmi a prebúdzajúcou sa post-komunistickou lenivosťou na strane druhej. Ako to myslím? V zásade je to veľmi jednoduché.

Zdravá nedôvera je stav pomenovaný príslovím „dvakrát meraj, raz strihaj“. Je to stav, ktorý núti človeka neustále sa pýtať na zdroj informácií, ktoré prijíma. Núti overovať si a porovnávať informácie, ktoré získal. Tlačí ho do skúmania histórie a podnecuje ho poučiť sa z toho čo bolo, aby sa to v tej istej podobe neopakovalo. Na strane opačnej je paranoia, panika a lenivosť. Táto smrtiaca kombinácia ženie dotyčného k honbe za rýchlo a nenáročne získanými vysvetleniami v podobe, ktorá nie je náročná na konzumáciu. Takto nenáročne a pohodlne konzumovaná informácia nevyčerpáva konzumenta a dočasne upokojuje jeho paranoiu a panický strach, pretože mu dáva pocit, že „vie o čo ide“ a teda môže kontrolovať svoje smerovanie. Kontrolovať, nie vytvárať. Netreba však zabúdať na to, že táto „kontrola“ je iba zdanlivá a nie reálna.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Toto je podľa mňa prvý dôvod prečo vidíme, teraz, 5 týždňov po voľbách, že nám tieto priniesli do parlamentu strany, ktoré tam nemajú čo robiť. Jedna skupina sa obáva toho, že stratí svoje istoty, na ktoré nemusí drieť, ale stačí plávať po prúde. To, že je hladina vody čím ďalej tým plytšia a plytšia je vedľajšie, hlavne, že voda je zadarmo. A že je rovnako špinavá pre mňa aj pre Fera z vedľajšej ulice. Druhá skupina, ktorá postúpila na rebríku strachu a paranoie o niečo vyššie sa nechala presvedčiť sloganom, že tí, ktorí sú našimi zvolenými zástupcami sú nedôveryhodní a je teda potrebné voliť Borisa, ktorý (vtedy) zvolený nebol a preto je dôveryhodný. Čudné, ale povedzme. Dejú sa aj čudnejšie veci. A najvyššie sa nachádza skupina ľudí rôzneho pôvodu, spoločenského i finančného postavenia, vzdelania i pracovnej pozície, ktorá uverila tomu, že je potreba „zachrániť Slovensko v hodine dvanástej“ ako nám bolo povedané na billboardoch pri ceste. Každý z týchto troch prvkov má spoločný menovateľ – strach. Je to najmä strach z utečencov, ktorí prinášajú nenávistné náboženstvo, tradíciu aspoň raz za život sa vyhodiť do vzduchu a tak podobne. Preto aj takéto strany a hnutia získavajú pevnú pôdu pod nohami v podobe legitimizácie svojej činnosti a svojich cieľov. Anne Applebaum sa vyjadruje k tomuto istému fenoménu, hoci strach a nedostatok informácií vyslovene nespája. K snahe izolovať sa od ostatných, ako navrhovali vo svojich predvolebných prejavoch hnutie Sme rodina – Boris Kollár a ĽSNS sa Applebaum vyjadruje takto:

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Ľuďom treba vysvetľovať, aké sú dôsledky uzatvárania sa. V takom prípade by mali menej možností a nakoniec by boli aj menej v bezpečí. Ľudia si už nepamätajú tridsiate rok 20. storočia (...). Nepamätajú si na osemdesiate roky kedy bola Európa ešte rozdelená a Východ so Západom komunikoval len minimálne.“ (SME, 12. apríl 2016, príloha Globsec 2016 str. 3)

Keď redaktor komentuje tento jav slovami, že nejde o racionálne rozmýšľanie, ale skôr o strach a pýta sa či je možné človeka ovládaného strachom presvedčiť vysvetľovaním, Applebaum odpovedá.

„Je to veľmi ťažké, čo je dôsledkom aj toho, akým spôsobom sa dnes šíria informácie na internete. Je čoraz ťažšie posunúť ľuďom racionálne argumenty, lebo všade majú iné možnosti, stránky, kde sa dostanú k verziám udalostí, ktoré sú úplne iné ako skutočnosť. A oni tomu začnú veriť.“ (tamtiež)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Práve tento jav je v súčasnosti tak rozšírený a je podporovaný dvomi ďalšími javmi – spôsobom akým sú šírené informácie na sociálnych sieťach, a akousi mentálnou lenivosťou konzumentov informácií, ktorí iba slepo prijímajú tie informácie a hypotézy, ktoré sa im hodia, a s ktorými súhlasia. Pozrime sa najprv na druhý uvedený jav – konzumovanie informácií.

Konzumovanie informácií je rovnaké ako konzumovanie jedla – nemá nič spoločné s prežitím. Veľmi dobre tento jav popisuje komentár Martina Malého z webu ihned.cz s názvom Marketingový omyl pražské kavárny. Hoci sa jeho komentár venuje trochu inej téme, myšlienka je rovnaká a dovolím si ju použiť.

Sleduji v poslední době pořad Ano, šéfe! Zdeněk Pohlreich vždycky přijede do nějaké restaurace, zhrozí se nad tím, jaké blafy a v jaké kvalitě restaurace připravuje, a má pak hovor s majitelem, provozním či kuchařem. A nejméně v polovině případů mu dotyční oponují: "Ale lidi jsou na to zvyklí, oni si to tu hodně dávají, oni to mají rádi…" Třeba kuřecí prsa s broskví a sýrem, k tomu hrancle a tatarku, a - řečeno mimibazarským slovníkem: "čvachtají si".

(...)

Analogie se společností je očividná. Ve společnosti je obrovská masa lidí, kteří jsou zvyklí na svoje smažené sýry a kuře s broskví a hledají je na trhu. Myslet si, že si budou dávat něco jiného a ještě u toho poslouchat kázání o tom, že jejich chutě jsou špatné, je slušně řečeno naivní. Samozřejmě že je potřeba vzdělávat, nabízet alternativu, ukazovat, že jídlo za stejnou cenu může být i poctivé, to je bez debat. Ale pak si jednoho dne vytáhnete hlavu z – jak to slušně říct? – z kavárny, a vidíte, že se našel někdo, kdo oslovil přesně tuhle cílovou skupinu s jednoduchou nabídkou: "U nás za 80, plný talíř, všechno smažené, jak to máte rádi!"

Malý tu presne a vtipne pomenoval celý fenomén a netreba k tomu viac dodávať. Môžeme sa teda presunúť k javu sociálnych sietí. Stále sa radím ku skupine „mladých“ ľudí, hoci už nie k tým najmladším. Reálne to znamená, že som zažil časy kedy internet bol bez sociálnych sietí a kto mal mailovú adresu na Gmail-i bol považovaný za niekoho. V týchto časoch internet väčšinou prinášal informácie, ktoré sa dali overiť a bolo možné ich považovať za relevantné. V súčasnosti je poskytovanie alebo vyhľadávanie relevantných informácií rovnako ohrozený druh ako napríklad Tiger sibírsky. Facebook prináša v súčasnosti najmä nepreberné množstvo obrázkov a videí, ktoré slúžia na prenos informácií. Kvôli tomu dokáže priemerne zdatný operátor na internete s pomocou pirátskej verzie programu Adobe Photoshop denne chŕliť viac upravených a „absolútne hodnoverných“ fotografií než koľko všetci bloggeri napíšu článkov na blog.sme.sk za ten istý deň.

Prístup konzumenta je preto vcelku jednoduchý – prečo pozerať množstvo nudných písmeniek, keď také isté množstvo rozdielnych fotografií mi prinesie viac informácií. Toto je kameň úrazu, o ktorom hovorí Applebaum aj Malý. Človek, ktorý si pozrie 10 000 obrázkov denne je skalopevne presvedčený, že získal viac informácií ako keby „pozrel“ 10 000 písmeniek denne. A bojovať proti tomuto prístupu je nesmierne ťažké.

Záverom chcem len povedať, že sa nemôžeme veľmi čudovať prečo je naša politická scéna taká aká je. Politická scéna je odrazom spoločnosti, to je zákonitosť, ktorá sa dá iba veľmi ťažko vyvrátiť. Ale dá sa to. Ďakujem týmto všetkým trpezlivým a odvážnym diskutérom, autorom článkov, komentárov a blogov, ktorí sa snažia šírením relevantných informácií a názorov nasmerovať našu spoločnosť k postupu vpred, nie ku kroku vzad.

Ondrej Rajkovič

Ondrej Rajkovič

Bloger 
  • Počet článkov:  34
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Politológ a človek, ktorý sa snaží prísť na koreň princípom a udalostiam v bezpečnostnej sfére i v našej domácej politikeTweet Zoznam autorových rubrík:  PolitikaVoľby 2012ArmádaÚvahyOn War/On PeaceSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu