Systém MOKYS mal pôvodne slúžiť ako systém pre velenie, riadenie a komunikáciu (ďalej len C3) OS SR na území Slovenska i v zahraničí. Pri takomto zadaní má požiadavka na mobilitu celého systému význam, ale je potrebné si uvedomiť niekoľko zásadných faktov.
Vytvárať spoločný systém pre zaistenie C3 funkcií pre celé ozbrojené sily aj pre jednotlivé nasaditeľné jednotky mi príde ako hlúposť. Slovensko sa zaviazalo, že v prípade konfliktu vysokej intenzity a vysokého rozsahu poskytne pre potreby NATO jeden brigádny mechanizovaný bojový tím (MBCT) - už iba tento záväzok mi pripadá ako prehnaný. Ale nech. Chceme deklarovať naše plné zapojenie do štruktúr NATO a taká deklarácia si vyžaduje určité gesto. Ak by sme teda aj nasadili tento MBCT do podriadenosti niektorej spojeneckej divízie alebo zboru, potom určite budeme potrebovať prvok velenia a riadenia na úrovni brigády. Až na tejto úrovni je reálna dopraviteľnosť prvku C3 nutnosťou.
Ak už chceme dopravovať C3 systém spolu s celým MBCT do bojovej oblasti, potom si musíme určiť aké sú vlastne naše brigády a čo dokážeme. V súčasnosti máme 2 mechanizované brigády a niekoľko jednotiek bojovej podpory (delostrelci, ženisti, chemici, ... ), ktoré by boli k týmto brigádam pridelené. Ale samotné brigády sú tvorené prápormi ešte stále vyzbrojenými zastaralou technikou. Takže, prvým krokom by malo byť určenie ako budú vyzerať naše ozbrojené sily, akú techniku budú používať a ako budú organizované. Ďalším krokom by malo byť určenie našich schopností - jednotku akej veľkosti sme schopní poskytnúť jednorazovo pre NATO a akú jednotku dokážeme dlhodobo udržať v misii. A až po týchto dvoch krokoch môžeme začať uvažovať nad systémom C3. Nie opačne.
Posledným faktom, ktorý je potrebné si uvedomiť je, že opäť vymýšľame vymyslené. Ako som už písal v úvode, Armáda Českej republiky v súťaži na novú útočnú pušku uprednostnila Českú zbrojovku Uherský Brod s jej neotestovanou a nedokončenou zbraňou CZ805 pred výrobkom firmy FN Herstal SCAR. Týmto stratilo české ministerstvo obrany niekoľko miliónov korún a dôveru veľkej časti vojakov. Naše ministerstvo (vďaka tomu, že veľa informácií, ktoré je počuť z oblasti obrany sa dostane von s oneskorením) malo niekoľko rokov čas problém MOKYSu vyriešiť. Nestalo sa tak a teraz bude mať nová vláda o problém viac. Ale toto nie je vec, ktorá by ma trápila. Pozastavujem sa najmä nad tým, že si naša armáda vytvorila vlastný systém - neotestovaný, neodskúšaný a zrejme aj príliš drahý - miesto toho, aby siahla po už otestovanom a vyskúšanom systéme.
Ako sa takýmto problémom vyhnúť? Ak sa na celú vec pozrieme z pohľadu správania inštitúcií tak je potrebné dokončiť najprv „Bielu knihu" a možno aj vytvoriť orgán, ktorý by prinášal ministrovi obrany a náčelníkovi generálneho štábu myšlienky a návrhy z oblasti „out of the box". Pri pohľade na ľudský aspekt by sa hodilo trochu viac zdravého rozumu. A ako vyriešiť problém MOKYSu? Odpoveď je možno v riešení, s ktorým prišli US Armed Forces v ich Spoločnom nasaditeľnom veliacom a riadiacom centre.